Ako sme našli skrytý poklad Bratislavy

Pripravte si kávu a pohodlne sa usaďte. Idem sa totiž rozpísať 😀

Ak chcete, aby som vám niečo povedal o najnovšej testovačke, povedzte, kde začať. Netradičná „geokešing-roomka“ nám totiž v priebehu jediného veľmi opršaného večera poskytla toľko zážitkov, že by to vystačilo na celý blogovací seriál 🙂

Autori Divnej Bratislavy sa po úspešnom Divnom Dome rozhodli posunúť hranice svojej kreativity ešte o poriadny kus ďalej a prišli s veľkolepou akciou, ktorá zahŕňa plochu zhruba 2 km² našej metropoly. A práve vašou úlohou bude po nej blúdiť, pátrať, hľadať indície a vďaka nim postupne odstraňovať zámky na svojom batohu, až sa po niekoľkých HODINÁCH plných dobrodružstiev dostanete na miesto zo všetkých najtajuplnejšie.

Hoci som na začiatku pristupoval k dĺžke hry s veľkou skepsou a obavami (predsa len nie je veľa činností, ktoré vás baví vykonávať 4 hodiny), celý náš tím lov stôp veľmi rýchlo pohltil a nebyť prudkého lejaku, ktorý sa približne v polovici hry spustil, ani by sme na nejaké predčasné ukončenie nepomysleli.

Náročnosť bola spočiatku veľmi nevinná, ale usilovne gradovala a neprestávala, takže sme v snahe po pomoci zapojili do hry aj nejedného okoloidúceho 🙂 A napriek tomu, že 3/4 hry tvorí „len“ presúvanie sa z jedného miesta na druhé a riešenie drobných hlavolamov, môžete mi veriť, že nuda si od nás držala bezpečný odstup. Zúfalstvo bolo bohužiaľ často smelšie, ale starostlivo sme ho odháňali. 🙂

Stabilné svieže tempo hry majú na svedomí nielen starostlivo a kreatívne vymyslené úlohy, ale aj celá tvorcami naplánovaná trasa, ktorá zahŕňa malebné výhľady, temné kútiky, rozprávkové uličky a navštívite aj nejeden interiér. A to už nehovorím o indíciách, ktoré sú občas sprostredkované s takou genialitou, že sa pod tými všetkými dojmami človek cíti skutočne ako v magickej rozprávke.

Bez toho, aby som niečo prezrádzal, musím aspoň načrtnúť paletu momentov, ktoré vo mne najviac zarezonovali:

• to, ako sme spoznali kopec lokálnych mýtov a legiend, ale aj historických faktov… a fakt si ich budeme pamätať
• to, ako sme blúdili hľadajúc miesto, ktoré nám bolo všetkým známe, ale nikto presne nevedel povedať, kde je. Ani Google či miestni. A nie raz.
• to, ako nám jedno z tých známych-neznámych miest pomohla nájsť akási pani rozprávajúca len po anglicky 😀
• to, ako sme starostlivo skúmali miest, okolo ktorých inokedy chodíme úplne bežne s pohľadom upretým do zeme
• akú radosť sme mali, keď sme našli, čo sme mali, hoc aj na úplne obyčajnom mieste
• to, ako sa počas našej výpravy zotmelo a celý zážitok ešte nabral na sile
• to, ako nám napriek extrémne silnému lejaku ľudia pomáhali, navigovali nás a radili – od mladých skupiniek študentov cez personál v reštauráciách až po osamelé babičky 😀
• to, že aj do nitky premočený a uzimený ateista môže pred kostolom prežiť priam náboženskú extázu… to keď po dlhej dobe nájde ďalšiu stopu
• to, ako som sa dávno po polnoci, opustený svojim tímom, snažil dšifrovať kdesi vo vchode tmavej opustenej uličky všetky stopy, aby som našiel, čo som nevedel, že hľadám

Veru tak, približne okolo 23:00 to za vrcholne nepriaznivého počasia môj tím vzdal s tým, že to dokončíme na ďalší deň. Ja som ale prestať nedokázal a povedal som si, že to dohrám,  aj keby som mal do rána dušu vypustiť.

Nasledovali okamihy, ktoré si budem pamätať ešte veľmi dlho: blesky križujú oblohu, akoby mi sami duchovia Bratislavy chceli zabrániť v odhaľovaní ich tajomstiev. Ja sám sa čoskoro, v kapucni zahaľujúcej mi tvár, mením na taký prízrak.

Prízrak blúdiaci vyľudnenými starobylými uličkami.

Toto je viac ako hra. Tu už ide o posadnutosť vyhrať, alebo aspoň dokončiť rozbehnutú vec. DiCaprio v Revenantovi sa môže schovať; zďaleka neprežil to, čo ja 😀

Keď som potom sedel vo vchode domu zastrčeného v akejsi dávno zabudnutej uličke, vdychoval nočnú mokrú Bratislavu (ono to fakt svoju vôňu má!) a snažil sa dať dokopy všetky indície, poprvýkrát som si musel priznať, že to sám nezvládnem. Môj unavený a vyčerpaný mozog už skrátka viac nedokázal hľadať spojitosti. Skončí môj príbeh tesne pred bránami finále?

A vtedy ma osvietilo.

Doslova ma osvietilo, na tvári mi pristál lúč baterky.

Akokoľvek neuveriteľne to znie, vypátral ma samotný majiteľ roomky. Asi som nebol prvý zúfalý tvrdohlavec, ktorého na tomto mieste a v tomto bode hry musel zachraňovať 🙂

A keďže to je človek s veľkým srdcom, zľutoval sa nado mnou a aj v tak (ne)skorej hodine ma zobral na miesto, ktoré som hľadal. Čo to bolo a kde to bolo, to vám už povedať rozhodne nemôžem, veď uvidíte sami. Prezradím len, že celé snaženie zrazu nabralo nový rozmer a videl som veci, ktoré doteraz ešte nikdy. Stálo to za tú námahu 🙂

Takýto je teda môj priam mýtický príbeh, ktorý obsahoval všetky kolízie, peripetie aj záverečnú katarziu. Aký bude ten váš? 🙂

Asi netreba písať, že túto zážitkovú akciu fakt odporúčam. Najmä rodinám s deťmi (pre ne garantovane zážitok na celý život) a aspoň jedným cezpoľným členom, keďže celé to je veľmi silno-nenásilne edukatívne. Dozviete sa príbehy a pikošky, o ktorých netušia ani mnohí miestni a to známe uvidíte tak, ako by to bolo nové. A samozrejme fanúšikom geocachingu, pre nich to bude malinová lahôdka 🙂

Iste, mohol by som využiť svoju pozíciu najkritizujúcejšieho testovača Zľavomatu a konštruktívne vypichnuť trebárs to, že posledná štvrtina zážitkov nijako nesúvisela s tým predošlými. Absenciu epickej pointy v samotnom finále, hoci má človek celý čas pocit, že k nej smeruje. Alebo že nebol úplne naplno využitý potenciál príbehovosti, ktorý Divná Bratislava rozhodne má.

Ale viete čo? To dobré úplne vymazalo tých pár mušiek. Toto chcete zažiť.

Moje hodnotenie je pod vplyvom nesmiernej kreativity tvorcov, ústretovosti k zákazníkom a vlastných zážitkov úplne jednoznačné: udeľujem 11 Palffyho kúrií z 10 a teším sa na ďalšiu akciu v tomto duchu!

Potúlajte sa aj vy!

Kajo

P. S.: Otázka v duchu celej akcie: Koľko sov sa nachádza na soche bosorky pod Hradom? Prvú správnu odpoveď odmeníme!