TIP NA VÝLET: S deťmi cez Jánošíkove diery

Prešli sme cez prvý drevený mostík, kde sme dali čau miestnemu capkovi, kozám, či ovečkám a vydali sme sa po širokej lesnej ceste k prvej tiesňave.

Pohľad na tiesňavu, vám vyrazí dych, my sme sa na ňu nevedeli vynadívať. Pretekal cez ňu zurčiaci potok a ocitli sme sa medzi dvoma kamennými bralami.

Za ňou sa cesty rozdeľovali na Dolné a Nové Diery. Dolné diery sú nenáročné, tam je len tuším jeden rebrík a zopár drevených mostíkov. Obidve cesty vás dovedú k salašu, kde si môžete povegetiť na tráve a pritom si vypiť pivko či kofolu, zajesť korbáčiky a vychutnávať  si krásny pohľad na Malý Rozsutec.

My sme si zvolili Nové diery, lebo sú naozaj nádherné a oplatia sa vidieť. Musíte dávať pozor pod nohy, cesta vedie popri potoku, vodopádoch, po skalách, kde sa pridŕžate reťazami, či po drevených mostíkoch a kovových rebríkoch. Deti sa ani nestíhali sťažovať, že sú unavené. Objavovali, čo bude ďalej. Ak aj narazíte na miesto, kde to pre menšie deti môže byť náročné, s vašou pomocou to zvládnu. My sme najmenšiu mali v nosiči, až na dve nepríjemné miesta sa to dalo zvládnuť pohode.

Cesta sa neskôr zmení na klasický lesný chodník a objavia sa prvé známky únavy, ale i tie zaženú schody z koreňov, alebo vyhliadkové miesto či cesta vydláždená veľkými kameňmi, po ktorej drobci len tak preskáču. Ani sa nenazdáte a ste pri salaši. Zo salaša sme sa vrátili späť Dolnými dierami.

A na malý Rozsutec sme sa vybrali druhý deň, keď sme načerpali nové sily. Vyrazili sme z toho istého miesta, ale skrátili sme si cestu cez Dolné diery a pokračovali Hornými dierami. Tie prinášajú zopár rebríkov a dovedú vás na lúku pod Tanečnicou odkiaľ máte parádny výhľad na okolité kopce a je to to pravé miesto na oddych. Pár minút ďalej je rázcestie pod Rozsutcami, kde si môžete vybrať Malý či Veľký Rozsutec.

Na Malý Rozsutec je v pohode prechádzka s jedným úsekom s reťazou. Môj muž si ju dal hneď dva razy za sebou. Najprv s najstarším, ostatné deti už nevládali. Zážitok stál určite za to. Vydali sme sa na cestu späť, kde sme sa najedli v kolibe Hotela Diery. Odporúčam skvelú fazuľovicu 😀. Deti sa pri čakaní na jedlo zničili na ihrisku, vždy ma prekvapí, kde ešte nájdu tú energiu v sebe . 😉